Dysplázia kĺbov

Choroba bedrového kĺbu spočíva v tom, že hlavica kĺbu presne nezapadá do kĺbovej jamky, ktorá nemá dostatočnú hĺbku. Hlavica sa preto trie o hranu kĺbu a postupne vzniká artritída (zápal bedrového kĺbu). Takto postihnutý pes máva bolesti a nie je schopný väčších výkonov. Jeho pohyb nie je celkom čistý, pri ťažších formách dysplázie kríva, až nakoniec nie je schopný vôbec žiadneho pohybu končatín.

Podľa štatistík sa koeficient dedivosti pohybuje medzi od 0,2 do 0,4 (t.j. 20-40%), čiže je pravdepodobné, že viac ako polovica prípadov dysplázie priamo súvisí od vonkajších vplyvov, ako sú podmienky chovu, výživa a zaťažovanie vyvíjajúceho sa organizmu.

Nedostatočná, ale aj prehnaná výživa a záťaž šteňaťa alebo mladého psa môže viesť k dysplázii. Pri rýchlo rastúcich plemenách je veľmi dôležité, aby sme v období rastu nič nepokazili. Dôležitá je kvalitná vyvážená strava bez zbytočných tukov a kalórií a primeraný pohyb bez záťaže.

 Dysplázia bedrového kĺbu

Medzi kĺbové ochorenia patrí aj dysplázia bedrových kĺbov psov. Je to ochorenie, ktoré sa vyskytuje len pri veľkých a ťažkých plemenách psov. Pri malých plemenách sa nevyskytuje, s výnimkou ojedinelých prípadov. Je to ochorenie dedičné, preto sa môže prenášať z rodičov na šťeňatá. Nie je to ochorenie vrodené - to znamená, že šťeňatá sa rodia so zdravými kĺbmi, ale vplyvom vonkajších podmienok sa u psa s génmi na dyspláziu môže toto ochorenie vyvolať po narodení.

Pri dysplázii bedrového kĺbu je zvýšená pohyblivosť a voľnosť kĺbu medzi stehnovou kosťou a acetábulom. Tým sa začínajú vytvárať podmienky na rozvoj degeneratívnych procesov v postihnutom kĺbe s prejavmi bolestivosti. Psy s dyspláziou bedrového kĺbu môžu po námahe krívať a odmietajú skákať cez prekážky. Medzi najnáchylnejšie plemená na toto ochorenie patrí NEMECKÝ OVČIAK a LABRADOR RETRIEVER.

Psy s výskytom dysplázie z klinického hľadiska môžeme rozdeliť na tri skupiny.

• mladé psy so subklinickou formou dysplázie
• mladé psy s klinickými prejavmi poruchy pohybu
• dospelé psy s artrotickými zmenami na bedrovom kľbe

Do prvej skupiny patria psy vo veku od 4 - 14 mesiacov, bez klinických príznakov dysplázie, ale môže sa diagnostikovať náhodne.

V druhej skupine sa klinické príznaky rozvinú práve v tomto období. Pes má problémy so vstávaním, nemá chuť sa pohybovať, alebo byť zaťažovaný a značné problémy mu robí chôdza do schodov a zo schodov.

Do tretej skupiny môžeme zaradiť psov vo veku nad 15 mesiacov už s výskytom degeneratívnych chorôb na bedrovom kĺbe, ako výsledkom nadmernej laxity kĺbu. Kĺbová chrupka je opotrebovaná a podchrupkové tkanivo reaguje zvýšenou produkciou kostného tkaniva v okolí postihnutého kĺbu.

Diagnostika dysplázie bedrových kĺbov sa nateraz môže vykonať len pomocou röntgenologického vyšetrenia. Vyšetrovaný pes - suka musia mať min. 12 mesiacov. Počas vyšetrenia (snímkovania) je pes v celkovej anestézii. Takmer všade vo svete sa doteraz používa poloha psa ležiaceho na chrbte, s panvovými končatinami natiahnutými smerom dozadu. Poloha panvy musí byť symetrická, čo vytvára nároky na dobrú a správnu fixáciu.

Na bedrovom kĺbe sa posudzuje hlavne postavenie hlavice stehnovej kosti a kĺbovej jamky. Hĺbka kĺbovej jamky a stupeň zasunutia hlavice sa merajú podľa Norbergovho uhla. Tento uhol pri zdravom kĺbe má mať minimálne 105°. Hodnotíme aj ďalšie možné zmeny, ako predný a horný okraj kĺbovej jamky, prítomnosť exostóz - kostných výrastkov, šírku kĺbovej štrbiny a tvar hlavice stehnovej kosti. Tieto zmeny sa vyskytujú vtedy, ak je laxita kĺbu väčšia. Pre objektivizáciu hodnotenia sa používa bodový systém, ktorý uľahčí hodnotiteľovi zaradiť psa do určitého stupňa dysplázie. U nás používame 5° škálu.

A stupeň znamená, že pes je bez dysplázie 
B stupeň je prechodný a znamená, že pes nemá dyspláziu, ale jeho kĺb ešte vykazuje malé zmeny 
C stupeň znamená slabú dyspláziu 
D stupeň stredná dysplázia 
E stupeň silná dysplázia

 Dysplázia lakťového kĺbu

Dysplázia lakťového kĺbu je pojem na označenie poruchy vývoja kostí, ktoré tvoria lakťový kĺb v období od narodenia po dosiahnutie dospelosti (12-18 mesiacov). Táto porucha sa vyskytuje hlavne pri veľkých plemenách psov s určitou plemennou predispozíciou. Medzi také plemená patrí zlatý retriever, rotwailer, bernský salašnícky pes, labrador retriever, ridgeback. Ojedinele sa dysplázia lakťa môže vyskytovať aj pri iných plemenách psov.

Medzi jej hlavné klinické prejavy patrí krívanie rôznej intenzity, hlavne po odpočinku a vstávaní, ako aj po dlhšej únavnej chôdzi. Pes sa po vstávaní a krátkom krívaní rozchodí a krívanie sa väčšinou nepozoruje. U psov s dlhou srsťou lokálny opuch nepozorujeme. Lakťový kĺb je naplnený vnútrokĺbovou tekutinou vo väčšom rozsahu, hlavne pri chronickom priebehu dysplázie.

Na dobrý zdravotný stav kĺbu má vplyv vývoj po narodení, ale hlavne v období najintenzívnejšieho rastu, v období 4-8 mesiacov veku psa. Aj prvé klinické príznaky dysplázie sa prejavujú v tomto období. Detailné anatomické zloženie lakťového kĺbu je znázornené na obr z pohľadu predo-zadného a z pohľadu vonkajšieho.

Z hľadiska porúch rastu kostí a vývoja kĺbovej chrupky sú dôležité nasledujúce miesta na lakťovom kĺbe: kĺbová plocha vnútorného epikondylu ramennej kosti, vnútorný korunkový výbežok lakťovej kosti a zobákovitý výbežok proximálnej metafýzy lakťovej kosti. Sú to predilekčné miesta, kde sa vyskytuje porucha rastu dlhých rúrovitých kostí a vnútorného epikondylu. Nasúmernosť a nesúlad jednotlivých kostí v lakťovom kĺbe (inkongruita) sa vyskytujú tiež pri poruche rastu vretennej a lakťovej kosti pri poškodení rastových platničiek na ich epifýzách. Rast týchto dvoch kostí je nesúmerný. Inkongruita v lakti spôsobuje nerovnomerné zaťažovanie a opotrebovanie kľbových chrupiek. Je to štartér rozvoja osteoartrózy kĺbu - degeneratívneho ochorenia. Osteoartróza sa rozvíja aj pri nesprávnom vývoji kostí a chrupky v lakťovom kľbe.

Dysplázia lakťového kĺbu je komplex chorôb na kostiach a kĺbových chrupkách, príčinou ktorých je:

• nespojený processus anconeus,
• uvoľnený processus coronoideus,
• osteochondritis dissecans,
• inkongruita lakťového kľbu pri poruchách rastu vretennej a lakťovej kosti.

Za prvotnú príčinu vzniku dysplázie lakťového kľbu sa považuje osteochondróza - generalizované ochorenie kostry psa v mladom veku, ktoré má svoju heritabilitu - vyššia pravdepodobnosť výskytu u šteniat, ktorých rodičia boli postihnutí dyspláziou lakťa.

Nespojený processus anconeus (okovcový výbežok)

Choroba je výsledkom porúch na epifyzárnej chrupavčitej platničke, ktorá sa v priebehu rastu nepremení na kosť, a tak nedôjde k spojeniu processus anconeus s metafýzou lakťovej kosti. Tento ankoneálny výbežok zostáva spojený len fibróznym tkanivom, alebo môže byť úplne oddelený od lakťovej kosti. Takto nespojený kostný výbežok je čiastočne alebo úplne voľný, pri ohybe v lakťovom kľbe spôsobuje jeho nestabilitu a dochádza k poškodeniu kľbovej chrupky. Tento okovcový výbežok má význam pre stabilitu v kľbe pri zaťažení končatiny. Ak výbežok nie je zrastený s lakťovou kosťou, stabilita sa zmenšuje.

U psov s normálnym vývojom lakťového kľbu sa okovcový výbežok s lakťovou kosťou spojí už vo veku 4-5 mesiacov. Ak po tomto období nedôjde k jeho kostnému spojeniu, potom sa kľb považuje za dysplatický. Prvé klinické prejavy vo forme odľahčovania sú končatiny v pokoji, krívanie až nenašľapovanie na končatiny. V behu psa sa začína prejavovať už vo veku 6-8 mesiacov, čo súvisí so začiatkom vývoja artrózy v kľbe. Kľb začína mierne opúchať, hlavne na jeho vnútornej strane, čo je výsledkom zápalu vnútornej membrány kľbového puzdra. Tieto príznaky rôznej intenzity majiteľ skoro pozoruje. Intenzita krívania sa zväčšuje, ak pes dostáva normálnu kŕmnu dávku alebo sa prekrmuje a súčasne má pre krívanie obmedzený pohyb. Začína priberať na hmotnosti, a tak sa zväčšuje záťaž na bolestivý kľb, takže krívanie sa zintenzívňuje. Tekéto psy a suky nemôžu byť zaradené do plemenitby, ale po chirurgickej terapii môžu slúžiť majiteľovi s určitými obmedzeniami.

Diagnostika sa zakladá na: veku psa, klinickom a röntgenologickom vyšetrení, ktroé je rozhodujúce pre potvrdenie diagnózy. Ochorenie je väčšinou jednostranné. Nie je však zriedkavý ani obojsranný výskyt.

Terapia je zásadne chirurgická a môže sa rozdeliť na dva postupy, podľa rozsahu artrózy v kľbe. Prvá metóda spočíva v odstránení nespojeného ankoneálnehovýbežku, zatiaľ čo druhá v spojení processus anconeus s metafýzou lakťovej kosti pomocou kostnej skrutky s následnou osteotómiou ulny.

Uvoľnený processus coronoideus medialis (vnútorný korunkový výbežok lakťovej kosti)

Korunkové výbežky lakťovej kosti obopínajú hlavicu vretennej kosti z vnútornej, ale aj z vonkajšej strany. Ich hlavná funkcia je stabilizovať spojenie týchto dvoch kostí. Vnútorný korunkový výbežok nemá sekundárne osifikačné jadro ani epifyzárnu rastovú platničku , ale rastie spolu s vretennou kosťou. Na tento vnútorný výbežok sa prenáša hmotnosť tela cez vnútorný epikondyl ramennej kosti v asi 25 percentách. V období 4-6 mesiacov veku psa dochádza k čiastočnému alebo úplnému uvoľneniu tohto vnútorného korunkového výbežku od lakťovej kosti. Môže sa pritom vytvoriť len trhlina v kľbovej chrupke na nosnej ploche korunkového výbežku. Všetky tri druhy poškodenia celistvosti korunkového výbežku spôsobujú rozvoj artrózy kľbu a s tým spojené klinické príznaky, ako je bolestivosť a krívanie. Priebeh ochorenia je rovnaký ako pri nespojenom processus anconeus. Toto ochorenie sa vyskytuje hlavne u bernského salašníckeho psa, rotvajlera, labradorského retrievera. Bola dokázaná dedičnosť tohto ochorenia. Ako príčina sa uvádza inkongruitný vývoj lakťového kľbu, ako aj osteochondrosis ( porucha premeny chrupky na kosž ). Majitelia psov v období 4-6 mesiacovveku pozorujú u postihnutých psov krívanie rôznej intenzity, ktoré závisí od typu poškodenia na korunkovom výbežku.

Diagnostika nie je jednoznačná, pretože röntgenologické vyšetrenie lakťového kľbu (predo-zadná projekcia ) umožní diagnostikovať len úplné odlúčenie korunkového výbežku. Ostatné dva typy tohto ochorenia sa diagnostikujú artroskopicky ( zavedením svetelného lúča cez trubicu do kľbu a snímanie vnútra kľbu pomocou kamery ).

Terapia je chirurgická a spočíva v odstránení uvoľneného korunkového výbežku. Tým sa odstráni trenie medzi výbežkom a lakťovou kosťou, ako aj výbežkom a vnútorným epikondylom humeru, ktoré vyvoláva artrózu kĺbu a následnú bolestivosť. Podporná terapia je rovnaká ako pri predchádzajúcom ochorení.

zdroj: www.bull-terrier.sk